Červeným štvorcom k sociálnej revolúcii?

Autor: Jana Plavuchová | 30.4.2012 o 8:29 | Karma článku: 4,12 | Prečítané:  370x

Len nevšímavému jedincovi by tieto dni pri prechádzke Montrealom unikli všadeprítomné červene štvorčeky: 2x2 cm pripnuté na kabátoch, na klobúkoch na taškách; prilepené na dopravných značkách, na reklamných plagátoch, na výkladoch, nasprejované na chodníkoch... Červený štvorec … symbol solidarity so študentským hnutím požadujúcim zastavenie zvyšovania školného.

Už 12. týždeň študenti štrajkuju: nenavštevujú hodiny, neodovzdávajú školské práce, ale zato sa mobilizujú: na univerzitách, v Cegep-och , v uliciach Montrealu (a iných quebeckých miest), Už 12. týždeň ich požiadavky vláda ignoruje a trvá na plánovanom zvyšovaní školného na univerzitách. Konkrétne ide o 375 dolárov ročne, počas 5 rokov, teda celkové zvýšenie o 1625 dolárov = 75 percentný nárast. Terajšia liberálna vláda, ktorá na zvýšení trvá, ani zďaleka nie je natoľko odpojená od historických udalosti svojej pospolitosti, žeby si namýšľala že jej takéto drastické navýšenie študenti zhĺtnu. Ale viac menej dúfa, a v tomto sa spolieha na podporu svojho elektorátu, že tieto rozmaznané decká, ktoré by chceli všetko zadarmo, pochopia, že ekonomická situácia je prinajlepšom zložitá, a že jednoducho treba aby aj oni siahli znovu a ešte hlbšie do vrecka, ak chcú aby sme sa mali aj naďalej tak dobre ako doteraz. Veď, tieto decká, ktorým sa vraj aj tak nechce chodiť do školy a len hľadajú spôsob ako sa jej vyhnúť, odmietajú pochopiť, že ťažko pracujúci a vysoko zdaňovaný ľud už jednoducho nechce a nemôže splácať celú faktúru za ich vzdelanie. Ako je možné, pýtajú sa mnohí, že štrajkujúci študenti - a je ich okolo 200 000 – nechcú pochopiť, že vysokoškolské vzdelanie je investíciou do ich budúcnosti. I keď sa počas štúdia zadlžia, keď doštudujú budú predsa zarábať (oveľa) viac ako by zarábali bez vysokoškolského vzdelania. Tieto decka nechcú pochopiť, že platia (a aj po navrhovanom zvýšení budú platiť) jedno z najnižších školných poplatkov v Severnej Amerike - a teda sa už vonkoncom nemajú na čo sťažovať. A je už vonkoncom neakceptovateľné, že študenti a ich sympatizanti už týždne pravidelne ochromujú dopravu v meste, robia Montrealčanom zo života peklo, propagujú násilie a vandalizmus a osočujú premiéra, že z tejto situácie chce vyťažiť znovuzvolenie v tohtoročných voľbách. Veď premiér sa naozaj snaží situáciu riešiť, napríklad tak, že si pri prezentácii svojho ekonomického plánu na rozvoj severnej časti Quebeku dovolí s úškrnom na tvári navrhnúť, že demonštrantom by mohli ponúknuť prácu čo najsevernejšie ako sa len dá. No proste, hotová kríza. A kríza tu teda je. Ale jej začiatok nemá veľa spoločného s dňom, keď vláda ohlásila plánové zvyšovanie školného, ani s dňom keď študenti vyhlásili štrajk. Táto kríza je tak dennodenná a akceptovaná, že sa nám zdá úplne normálne, že všetko sa dá kúpiť a predať, že vzdelávanie je len jedným z produktov na trhu, dostupný pre tých, ktorí si ho môžu kúpiť, že nadnárodné spoločnosti hrajú čoraz väčšiu rolu na univerzitách, vo výskume atď.... Táto dlhotrvajúca kríza ma na svedomí, že veľmi ľahko a dobrovoľne zabudneme na to, čo sme si ako spoločnosť pred dekádami odsúhlasili, v prípade Quebeku, napríklad, že vzdelanie je vlastníctvom spoločnosti ako celkovej, a že spoločnosť ako celok sa postará o to, aby všetci ktorí študovať chcú mali prístup k štúdiu, nehľadiac na ich sociálno-ekonomické postavenie. Táto kríza je v nás tak hlboko zakorenená, že nevieme, ani nechceme myslieť kriticky a zvažovať, či to, čo nám vláda ponúka je skutočne v náš prospech, a ako a v koho prospech média prezentujú dianie v spoločnosti. Už nie som študentka, ale s hrdosťou nosím červený štvorec, a kráčam v uliciach Montrealu. A občas mi je pri tom do plaču. Občas preto, lebo sa mi dostala do oči dávka slzného plynu, ktorý policajti tieto dni dosť hojne používajú. Ale oveľa častejšie sa mi chce smokliť od takého zvláštneho dojatia. Pretože v tej mase mladých ľudí, každodenne dávajúcej najavo svoj nesúhlas nielen s nárastom školného, chabým manažmentom finančných prostriedkov na univerzitách, ale s celým ekonomickým systémom, diskutujúcej o situácii v spoločnosti v uliciach čí na sociálnych fórach cítiť závan nádeje a ľudskej dôstojnosti. Cítiť tam to kolektívno ktoré sa vláda a ekonomicky systém ktorému slúži snažia z nás vykoreniť. Vďaka študentom a ich každodennému úsiliu zažívame my všetci, aj pri teplotách na bode mrazu, veľmi osviežujúcu javorovú jar.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?